Keď srdce začína rozumieť svojmu hlasu (3. diel)
V predchádzajúcich dvoch častiach sme spoločne objavovali, že emócie nie sú naši nepriatelia, ktorých treba umlčať, ale poslovia. Sú to „poštári“, ktorí klopú na dvere nášho srdca s dôležitým odkazom o tom, ako naša duša vníma realitu. Vo chvíľach, keď na otázku „Čo ti je?“ odpovedáme tupým „nič“, alebo keď nás emócie naopak zaplavujú ako neprehľadná búrka, nesmierne pomáha začať ich pomenovávať.
Ukázali sme si niekoľko nástrojov, ktoré nám pomáhajú vrátiť srdcu hlas. Tým úplne najdôležitejším je, samozrejme, Božie slovo. Biblia je doslova plná ľudí, ktorí pred Bohom neskrývali to, čo prežívali. Žalmy sú majstrovským dielom surových, nefiltrovaných emócií – od najhlbšej úzkosti a hnevu až po extatickú radosť. Písmo nám dáva povolenie cítiť a ukazuje nám, že Boh s radosťou prijíma našu úprimnosť a zraniteľnosť.
Kým Wilcoxovej koleso (z druhého dielu) nám pomohlo ísť do hĺbky a zistiť, že pod hnevom sa môže skrývať napríklad zrada či poníženie, dnes by som Ti chcela predstaviť ďalší kompas na ceste k vnútornej transformácii. Je ním Plutchikovo koleso emócií, ktoré svojím tvarom pripomína osemlupienkový rozkvitnutý kvet. Tento nástroj nám odhaľuje dôležité súvislosti, ktoré sú pre naše uzdravenie kľúčové: intenzitu prežívania, miešanie pocitov a neurobiologickú reakciu nášho tela.
Božia DNA v našich emóciách: Funkcie pre prežitie
Keď sa pozrieme na osem primárnych emócií na kolese, môžeme v nich zahliadnuť úžasný Boží plán. Plutchik a ďalší výskumníci zdôrazňujú, že tieto emócie sa nevyvinuli ako trest, ale ako nástroje na prežitie. Každá emócia má svoju špecifickú reakciu na podnet, ktorá nám pomáha zvládnuť situáciu. Boh vložil tieto inštinkty priamo do našej DNA, aby sme sa dokázali orientovať v tomto svete.
Napríklad, strach nie je zlý pocit; jeho funkciou je ochrániť nás a spustiť útek do bezpečia. Hnev je energia určená na zničenie prekážky alebo boj za spravodlivosť. Smútok nám pomáha vyrovnať sa so stratou a signalizuje našu potrebu podpory. Dokonca aj znechutenie má funkciu odmietnuť niečo, čo je pre nás škodlivé. Problémom nie sú emócie samé osebe, ale to, ako sme sa naučili (alebo nenaučili) s nimi spolupracovať. Namiesto ich potláčania sa radšej pýtajme: „Otec, aký list mi tento poštár prináša? K čomu ma táto emócia povzbudzuje?“
Keď poštár už neklope, ale vykopáva dvere
Psychológ Robert Plutchik si všimol, že emócie nie sú ploché. Stupňujú sa podobne ako sa stupňujú či zintenzívňujú farby a ich odtiene. Čím bližšie idete do stredu jeho kolesa, tým je emócia intenzívnejšia a farba tmavšia. Smerom k okrajom bledne a slabne. Keď zložíme lupene kvetov, vznikne útvar kužeľovitého tvaru, ako na obrázku. Emócie sa zintenzívňujú smerom od hrotu smerom nahor.
Vráťme sa k našej metafore o poštárovi. Keď cítiš mrzutosť (na okraji kvetu), poštár len jemne klope na dvere. Ak v tej chvíli zareaguješ starým známym spôsobom – potlačíš a vytesníš to, alebo si povieš „toto by dobrý človek nemal cítiť“ – poštár neodíde. Len chvíľu počká, aby na seba upozornil znova. Keď sa rozhodne opäť ozvať, bude už klopať silnejšie – v podobe hnevu. Ak mu opäť neotvoríš, nakoniec Ti – v podobe zúrivosti – rovno vykopne dvere.
Je oveľa náročnejšie budovať vzťahy, keď už zúrivosť a hrôza plne ovládajú náš nervový systém. Plutchikovo koleso nás učí obrovskej múdrosti: Dovoľme si hovoriť s Bohom o našich emóciách a pocitoch už vtedy, keď nám jemne klopú na dvere. Nebeský Otec túži počuť aj o Tvojej mrzutosti, nude či obave. Nemusíš čakať, kým exploduješ. Samozrejme, On nemá problém vypočuť si, čo máš na srdci, aj keď vybuchneš, takže ak môžeš, najlepšie je vybuchnúť za zatvorenými dverami len v Jeho prítomnosti, On to, narozdiel od našich blížnych, dokáže uniesť, pochopiť Ťa a pomôcť Ti.
Keď som sa pred časom začala učiť narábať so svojimi emóciami ja, bojovala som s hanbou. Myslela som si, že ak cítim nepríjemné emócie, alebo vybuchnem ako sopka, nie som dosť dobrá. Verím, že to bol Svätý Duch, kto mi priniesol na myseľ obraz aktívnej sopky, ktorá má práve jednu zo svojich erupcií. Chrlila oheň, kamene, popol, dym a všade naokolo z nej vytekala láva. Sopku to hnevalo, chcela byť vyhasnutá, tak chrlila ešte o to viac.
Tu sa zrazu objavila Otcova ruka. Sopka popri nej pôsobila ako malý krtinec. Otec v ruke držal bielu vreckovku, ktorou jedným ťahom všetko okolo sopky poupratoval a vyčistil, ale na jeho vreckovke nebola ani škvrnka. Tou sopkou som, pochopiteľne, bola ja. Otec ma chcel povzbudiť, že ak aj vybuchnem a chrlím ako sopka, On je so mnou, neodsudzuje ma a ak mu to dovolím, nielenže všetko napraví, ale môžem sa pri ňom aj upokojiť.
Ak dnes cítiš hanbu za svoje vlastné „výbuchy“, chcem Ťa povzbudiť: Náš nebeský Otec sa Tvojej lávy nezľakne. Nepozerá na Teba s odsúdením, ale s láskou. Dovoľ Mu vstúpiť do Tvojho chaosu. On Ťa neprestáva milovať, ani keď práve chrlíš oheň. Tvojou úlohou nie je byť dokonalým a nikdy nevybuchnúť, ale dovoliť Otcovi, aby Ťa v tom výbuchu prijal, objal a pomohol Ti objaviť jeho skutočnú príčinu. Keď prijmeš Jeho útechu, naučí Ťa, ako takýmto výbuchom postupne predchádzať.
Farby duše: Keď sa emócie zmiešajú
Možno často vo svojom vnútri cítiš zmätok, pretože neprežívaš len jednu čistú emóciu. Máš pocit, že Tvoja duša je jedno veľké nerozmotateľné klbko. Plutchik ukázal, že ak sa stretnú dve primárne emócie, vytvoria nový, zložitejší pocit – presne tak, ako keď zmiešame dve farby na maliarskej palete. Na obrázku to môžeš vidieť ako zložené emócie.
Ak sa spojí radosť a dôvera, vzniká to, čo nazývame láska.
Ak sa spojí prekvapenie a smútok, vzniká sklamanie.
Ak v srdci živíme zmes hnevu a znechutenia, vytvorí sa pohŕdanie.
Tento nástroj nám môže pomôcť práve pri náročných pocitoch a stavoch, akým je pohŕdanie (voči sebe, voči iným alebo dokonca voči Bohu). Ak v sebe objavíš horkosť, nemusíš sa hneď odsudzovať. Môžeš sa spýtať: „Otec, kde vo mne vzniklo toto hlboké znechutenie? A na koho sa vlastne tak veľmi hnevám?“ Keď s Otcom rozmotáš túto zmiešaninu na dve základné emócie, zrazu sa Ti oveľa ľahšie odhaľujú lži, ktorým Tvoje srdce uverilo, a môžeš pozvať Svätého Ducha, aby Ti do situácie priniesol svoje svetlo a pravdu.
Ako to, že hnev je opakom strachu?
Keď sa na toto koleso pozrieš ešte pozornejšie, možno si všimneš, že protiklady stoja vždy oproti sebe. Oproti radosti je smútok a dôvera oproti znechuteniu – to dáva zmysel. Ale ako môže byť opakom strachu hnev? Veď obe sú to náročné a vyčerpávajúce emócie! Opakom strachu je predsa láska a bezpečie, nie?
Odpoveď spočíva v tom, že Plutchik sa na emócie pozerá cez neurobiologickú reakciu ľudského tela na prichádzajúcu hrozbu. Vieme, že na silné podnety alebo traumu reagujeme tromi spôsobmi – bojom, útekom alebo zamrznutím:
Strach Ti hovorí: „Stiahni sa, uteč, schovaj sa!“ Smeruje našu energiu dovnútra.
Hnev nám zasa hovorí: „Útoč, bráň sa, nastav hranice!“ Naviguje našu energiu smerom von.
V procese vnútornej premeny je toto porozumenie obrovským kľúčom. Ak sa teda pristihneš uviaznutý/á v emócii na jednej strane kolesa, pozri sa na jeho opačnú stranu. Ak sa neustále hneváš a útočíš, možno tým len prekrývaš hlboký, nevyriešený strach z odmietnutia alebo zlyhania. Hnev tu robí „ochranku“ zraniteľnému strachu.
Naopak – ak sa zvykneš v ťažkostiach stiahnuť do úzkosti (čo sa často stáva ľuďom, ktorí zažili zneužitie), možno to, čo potrebuješ s Bohom objaviť, je zdravý, spravodlivý hnev, ktorý Ti pomôže povedať rázne „Stačilo!“, keď sa Ti deje nespravodlivosť, alebo niekto prekročí Tvoje hranice. Keď si v Božej prítomnosti dovolíš uznať svoj oprávnený hnev, Tvoj paralyzujúci strach môže začať ustupovať.
Možno sa teraz pýtaš: Ak je hnev boj a strach je útek, kde je potom zamrznutie? Zamrznutie nenájdeš na kolese ako samostatný lupienok. Nie je to už emócia, je to stav extrémneho preťaženia, kedy ľudský nervový systém doslova skratuje, „vybije poistky“. Na obrázku by sme ho mmohli vyznačiť v samotnom strede najsilnejších emócií. Vzniká vtedy, keď:
sa strach zmení na extrémnu hrôzu a Ty nemôžeš ujsť. Vtedy telo prejde do disociácie – zamrzne.
v jednej a tej istej sekunde cítiš obrovský hnev (chceš bojovať, poriadne dupneš na plyn), ale aj paralyzujúcu hrôzu (chceš utiecť, prudko stláčaš brzdu). Výsledkom zrážky týchto dvoch obrovských energií je opäť zamrznutie, šok a odpojenie sa od seba samého.
Mnohí z nás žijú v tomto stave zamrznutia roky. Možno sa to stalo aj Tebe. Necítiš ani hnev, ani strach, necítiš radšej vôbec nič. Tvoje srdce stratilo hlas. Dobrou správou však je, že Boh vie rozmraziť aj tie najzamrznutejšie ľadovce v našich srdciach. Niekedy je prvým krokom k obnove len to, že si v Jeho prítomnosti dovolíš priznať: „Otec, ja nič necítim. Som úplne zamrznutý/á.“ A On svojím dychom začne pomaly, tempom, ktoré zvládneš, roztápať ľady Tvojej duše...
Ale keď zošle svoje slovo, roztopí sa, čo zamrzlo; keď zavanie Jeho dych, vody sa rozprúdia. Ž 147:18
Kolesá emócií sú len kompasmi. Samotný kompas Ťa neuzdraví, ale ukáže Ti, kde sa práve nachádzaš na mape svojho vnútra. Tento kompas aj s Tvojimi emóciami sú ďalšia výborná príležitosť porozprávať sa s Otcom. Keď srdce začne rozumieť vlastnému hlasu, objavíme slobodu žiť v hlbokej intimite s Ním a zlepšia sa aj naše vzťahy k všetkým a všetkému naokolo.
Ako koleso používať?
Schopnosť správne identifikovať a pomenovať to, čo práve cítime, nie je len moderná psychologická fráza, ale základný stavebný kameň emocionálnej zrelosti. Výskumy potvrdzujú to, čo mnohí inštinktívne tušíme: ľudia, ktorí dokážu opísať svoje emocionálne prežívanie, oveľa ľahšie zvládajú ťažké životné situácie a okolnosti, sú odolnejší. Už len samotný fakt, že dáš svojmu pocitu meno, funguje ako brzda pre Tvoj preťažený nervový systém a pomáha nám emóciu regulovať. Plutchikovo koleso je v tomto smere vynikajúcim "ťahákom". Môže Ti pomôcť rozšíriť slovník a trénovať si srdce v tom, aby opäť hovorilo jasným hlasom. Poďme si to teda uviesť do praxe:
Zastav sa v Božej prítomnosti: Začni tým, že si uvedomíš prítomnosť nebeského Otca, pri ktorom môžeš slobodne dýchať a nemusíš nič predstierať. Zhlboka sa nadýchni a všimni si emócie, ktoré sa v tebe hýbu.
Pýtaj sa: Polož otázku sebe aj Otcovi: „Čo práve teraz cítim? Je tam toho ešte viac?“
Pomenuj to: Pozri sa na koleso a vyber si z neho zodpovedajúcu emóciu alebo odtieň. Je úplne normálne mať vrstvy pocitov, niektoré tiché a niektoré hlasné a/alebo ich kombináciu.
Skúmaj intenzitu bez hodnotenia: Všímaj si intenzitu emócie a pamätaj si dôležitú vec: Koleso nepoužívame na to, aby sme sa vyhýbali nepríjemným emóciám, alebo aby sme sa silou-mocou snažili nahradiť „negatívne“ emócie tými „pozitívnymi“. Všetky emócie majú hodnotu a prinášajú dôležité posolstvo. Zdrž sa posudzovania a hodnotenia, emócia nie je hriech.
Hľadaj odkaz: Opýtaj sa sám/a seba: Čo chcú tieto emócie a pocity, aby som si všimol/a alebo urobil/a? Aké presvedčenie alebo bolesť ich spustila?
Teš sa zo svojich pokrokov: Porozprávaj sa o tom úplne otvorene s Otcom a všimni si, aké ovocie a aký posun Ti toto zastavenie sa v Jeho prítomnosti prinieslo.
Práca s emóciami totiž nie je o tom, aby si sa stal/a dokonalým človekom, ktorého už nikdy nič nerozhádže. Je o tom, aby si sa stal/a pravdivým človekom. Aby Tvoje vnútro bolo prepojené a autentické pred sebou aj pred Otcom a blížnymi. Pretože len to, čo priznáme a prinesieme na svetlo, môže byť skutočne uzdravené a premenené. Keď nabudúce vo svojom vnútri zacítiš nepokoj, nezabuchni pred ním dvere. Zober si koleso, sadni si k Otcovi a dovoľ svojmu srdcu, aby znova našlo svoj stratený hlas.
Čas na rozhovor s Otcom
Otec, žasnem nad tým, ako nádherne si ma stvoril. Ďakujem Ti, že Ty rozumieš každej farbe mojich emócií a každému odtieňu mojej duše, aj keď ja sa v nich často strácam. Odpusť mi situácie, kedy som ignoroval/a jemné klopanie svojich pocitov a dovolil/a, aby narástli do búrky, ktorá zraňovala mňa aj iných.
Duchu Svätý, prosím Ťa, uč ma zachytávať varovné signály môjho vnútra už v zárodku. Pomôž mi rozmotávať zložité klbká mojich pocitov, aby som dokázal/a pravdivo pomenovať, čo ma bolí. A ak je v mojom vnútri miesto, ktoré z hrôzy zamrzlo a stíchlo, prosím, prines tam svoje bezpečné teplo. Otváram Ti svoje srdce, pretože verím, že v Tvojom náručí je bezpečné cítiť. Amen.
Komentáre