Keď sa srdcu vracia hlas (1. diel)

Máte to tak niekedy aj vy? Príde vlna hnevu, úzkosti, smútku alebo ochromujúcej bezradnosti a vašou prvou reakciou je túto emóciu prehliadnuť, ignorovať, vytesniť, potlačiť, alebo sa za ňu dokonca hanbiť. Možno si v duchu hovoríte: „Veriaci človek by sa takto predsa nemal cítiť.“

V službe modlitby sa však učíme niečo radikálne odlišné. Učíme sa, že emócie nie sú našimi nepriateľmi, ktorých treba poraziť, ale spojencami, ktorých treba vypočuť. Sú to poslovia, ktorí klopú na dvere nášho srdca s dôležitou správou. Nie vždy sú to objektívne fakty, ale určite sú to pravdivé informácie o tom, ako naša duša vníma realitu.

Stratená v chaose emócií

       Bola som tínedžerka, keď som sa obrátila a stala sa súčasťou spoločenstva. Stretla som sa tam so záujmom a pozornosťou druhých, ktoré ma neraz zaskočili. Raz sa ma na jednej konferencii pri obede niekto spýtal, ako sa mám. Odpovedala som naučené „Dobre“, a ako to robili aj iní, snažila som sa zmeniť tému rozhovoru. Tento človek však prestal jesť, pozrel sa mi priamo do oči a povedal mi: „Nie - vážne... ako sa máš? Čo v tomto období prežívaš? Povedz mi o sebe viac.“ Ušla som do jednej z prázdnych miestností a rozplakala som sa. Bola som zmätená: na jednej strane ma skrze tohto človeka premáhala pozornosť a lásku nebeského Otca. Na druhej strane som prežívala hnev, strach a bezradnosť, pretože hoci som chcela, sama sebe som na položené otázky nedokázala odpovedať. Všetko, čo som cítila, bolo zakudlené do neprehľadnej motanice. Ten človek ma našiel, vypočul si zmätok, ktorý sa zo mňa chaoticky (pre mňa samu nezrozumiteľne) valil, modlil sa za mňa... Aj nebeskému Otcovi som často hovorila, že neviem popísať, čo sa vo mne deje a o čom sa s Ním mám rozprávať. Aj keď som veľmi chcela, nevedela som nájsť prostriedky, ktorými by som vyjadrila svoje vnútro. Otec mi vtedy poradil: „Netráp sa a hovor mi všetko tak, ako vieš, ako Ti „zobák narástol“. Psychológovia a psychiatri z uvedeného vedia, že som trpela alexitýmiou - neschopnosťou identifikovať a vyjadriť vlastné emócie. Moje vnútro bolo plné poslov a ich posolstiev, ale ja som im nerozumela ani slovo.

Biblia a Žalmy - môj kompas v krajine emócií

       Svätý Duch ma našťastie viedol do knihy Žalmov a postupne ma začal učiť identifikovať, pomenovať a spolu so žalmistami vyjadriť, čo cítim a čo si myslím. A keďže Žalmy nepoznajú cenzúru, nájdeme v nich surový hnev, hlbokú bezmocnosť, ale aj strhujúcu radosť a nadšenie. Bolo to ako objavovať krajinu nových možností. Získala som celú sadu výrazových prostriedkov na všetko, čo som prežívala, a čo v mojom vnútri dovtedy nemalo vlastné pomenovanie. Žalmy a neskôr celá Biblia sa stali mojím kompasom v tejto, pre mňa novej, krajine emócií. S každým veršom, s ktorým som sa vedela stotožniť, mi prichádzala do života nesmierna úľava, pokoj a stabilita. Nahromadené emócie sa počas rozhovorov s Bohom dostávali von, lebo som už vedela uchopiť a vyjadriť, čo prežívam. Chaos, zmätok a frustráciu nahrádzal Boží pokoj v Otcovej prítomnosti.

Emócie a pocity sú poslovia

      V škole Elijah House sa učíme, že emócie a pocity nie sú objektívne fakty, ktorými sa máme nechať ovládať, ale sú to pravdivé informácie o tom, ako naša duša vníma realitu. Sú to poslovia, akými sú napríklad poštári. Keď Ti pri dverách zazvoní poštár, nezabiješ ho, lebo sa Ti na prvý pohľad nepáči. Stačí, keď splní svoju úlohu, nemusí sa Ti páčiť. Keď preberieš list alebo zásielku, poštár odíde, a Ty sa z listu možno dozvieš správu alebo posolstvo, ktoré Ti zachráni život.

Podobne je to aj s emóciami a pocitmi. Nemusia sa Ti páčiť. Dôležité je, aby si splnili svoju úlohu - odovzdali Ti dôležitú správu. Ak Ti pri dverách zazvoní poštár Strach, možno Ti chce len odovzdať posolstvo, že Tvoje srdce verí nejakej lži - napríklad, že si v nebezpečenstve a Boh Ťa asi opustil. Alebo možno pred dverami stojí poštár Hnev a upozorňuje na to, že Tvoje srdce verí, že si znevážený/á, lebo niekto neoprávnene prekročil Tvoje hranice a narušil Tvoje hodnoty nepísané pravidlá. Keď Ti pri dverách zazvoní emócia a Ty si povieš, „To nič, zapchám si uši...“, v skutočnosti „zabíjaš posla“. Potlačená emócia tým nezmizne, ani sa tým nevyrieši.

       Zistila som, že emócie a pocity sú veľmi dôležitou súčasťou vzťahov. Vytesňovanie je pre náš život devastačné, pretože sa až pričasto premení na zdanlivo neprekonateľnú bolesť, neovládateľný hnev, úzkosť, alebo vnútorne otupenie, ktoré nám bráni v skutočnej intimite s Bohom a prekáža aj vo vzťahoch s ľuďmi. Biblia a neuroveda sa v tomto zhodujú: často už len samotný akt presnejšieho pomenovania emócie upokojuje amygdalu - naše centrum strachu v mozgu. Keď dovolíš Bohu, aby Ťa učil pomenovať to, čo cítiš, boj s emóciami končí. Svätý Duch môže konečne vniesť do Tvojho života svoje vlastné emócie: lásku, prijatie, radosť, záujem, jasnosť, istotu, pokoj a útechu...bezpečie...

Úloha emócií v procese vnútornej transformácie

       Identifikovať emócie nie je len psychologické cvičenie. Emócie sú dôležitými signálmi, ktoré nás neomylne vedú k hlbokým presvedčeniam nášho srdca. Sú ďalšou témou na rozhovory s nebeským Otcom a slúžia aj ako most k odhaleniu starých, na klamstvách založených koreňov horkosti, ktoré nám doteraz bránili rásť.

        Nebeský Otec si ctí pravdu a úprimnosť. Túži sa s Tebou stretnúť presne tam, kde sa práve nachádzaš – aj keby to bolo v hĺbke sklamania alebo zúrivosti. Celá Biblia a Žalmy zvlášť sú praktickým kompasom na identifikáciu našich emócií, pocitov a nálad vo vzťahu s Bohom aj s ľuďmi. Pozývam Ťa na cestu, na ktorej Ťa Svätý Duch naučí tento kompas srdca používať. Nehľadaj v tom výkon. Hľadaj v tom slobodu Božieho dieťaťa, ktoré už pred Otcom nemusí nič skrývať a vie, že hlas jeho srdca bude vypočutý.

V ďalšom, nadväzujúcom blogu sa pozrieme na príbeh Faraaza a na to, ako vrátiť srdcu stratený hlas aj pomocou súčasných psychologických nástrojov a pomôcok.

Čas na rozhovor s Otcom

Otec, ďakujem Ti, že si ma stvoril na svoj obraz ako bytosť, ktorá cíti. Ďakujem, že sa mojich emócií nebojíš, pretože Ty sám si ich Pôvodcom. Vyznávam, že som sa niekedy bál/a svojich emócií a snažil/a som sa ich pred sebou, ľuďmi aj Tebou skrývať. Prosím Ťa, daj mi odvahu otvárať im dvere a dovoliť, aby ma posolstvá týchto poštárov priviedli na miesto, kde mi chceš dať svoju slobodu. Svätý Duch, vezmi ma za ruku  a preveď ma krajinou mojich pocitov k pravde, ktorá oslobodzuje. Túžim, aby moje srdce bolo miestom, kde vládne Tvoj pokoj, a láska, ktorá premáha môj strach. Amen.